ŠVÁB OBYČAJNÝ
(Blatta orientalis)
Šváb obyčajný je lesklo červeno hnedého až tmavo hnedého sfarbenia. Dospelí samček dosahuje veľkosť 25 mm a má krídla, ktoré pokrývajú 3/4 jeho tela. Samička švába dosahuje narozdiel od samčeka veľkosť 32 mm a krídla jej pokrývajú len nepatrnú časť teľa (1/4). Samček ani samička nie sú schopné letu. Na rozdiel od rusa domového nie sú schopné liezť po kolmých povrchoch.
Šváb obyčajný je veľmi dobre prispôsobený na prežitie vo vonkajšom prostredí. Obľubuje chladnejšie tmavé a vlhké miesta. Väčšinou sa dá spozorovať pod kompostom, alebo v odpade. Je známe, že sú veľmi závislí na vode. Rovnako ako aj rus domový je šváb obyčajný svetloplachý. V budovách je ich výskyt častý predovšetkým v pivniciach, suteréne, v okolí toaliet, v kúpeľni pod vaňami a v okolí umývadiel, výleviek (blízko zdrojov vody). Migrujú cez kanalizačné potrubia a inštalačné šachty. Počas horúcich letných mesiacov sa môžu v budovách rozliezať, avšak majú tendenciu sa zdržiavať na prízemných poschodiach. V mestských oblastiach sa vyskytujú šváby obyčajné vo veľkých kolóniách v kanalizáciách.
Prítomnosť výskytu švába obyčajného signalizuje typický, intenzívny zápach. Zápach spôsobujú švábmi vylučované agregačné feromóny, pomocou ktorých, medzi sebou v kolónii komunikujú.
Šváb obyčajný sa vyznačuje tým, že preferuje odpadky, špinu, alebo rozkladajúce sa látky. Typické sú dobre vyvinuté hryzadlá, ktorými dokáže poškodiť i tvrdé materiály.
Dospelý jedinci švába obyčajného žijú v priemere 6 mesiacov. Samička počas svojho života nakladie priemerne 8 ooték, ktoré obsahujú v priemere 16 vajíčok. Ootéka je dlhá 8 – 10 mm a samička ju kladie na bezpečné miesto už do 30 hodín od jej vytvorenia. Dĺžku vývoja švába obyčajného výrazne ovplyvňuje teplota prostredia, resp. ročné obdobie. Vo vhodných podmienkach dosahujú nymfy štádium dospelosti v priebehu 6 – 12 mesiacov, pričom sa zvliekajú 7 – 10 krát. V teplých mesiacoch, môže trvať vývoj od vajíčka po dospelého jedinca až 200 dní, pričom v chladných mesiacoch môže tento vývoj trvať až 800 dní.
Okrem zdravotného rizika, ktoré predstavuje prítomnosť švábov, spôsobujú šváby obyčajné aj škody v poľnohospodárstve. najmä počas skladovania rastlinných produktov, kedy môžu poľnohospodári okrem iných škodcov spozorovať v skladoch aj výskyt švába obyčajného a rusa domového.
Šváb obyčajný sa vyskytuje napr. aj v skleníkoch, kde známky jeho výskytu signalizujú požerky na mladých rastlinách alebo kvetoch. Taktiež napadnuté substráty škodca znehodnotí nielen zápachom ale aj výskytom mŕtvych tiel.
Zdravotné riziko
Šváb obyčajný je všežravec. Živí sa potravinami rastlinného aj živočíšneho pôvodu. Požiera dokonca aj materiály obsahujúce celulózu. Vzhľadom na stravovacie návyky (uprednostnujú odpadky a tlejúce organické hmoty – napr. kompost) sú šváby obyčajné zdrojom rôznych ochorení a patogénov, ktoré prenášajú na svojich telách.
